úterý 28. února 2012

Problematika koupacího jezírka

Kúpanie v prírodnej nádrži, rieke, priehrade má hlbokú tradíciu. V našom prostredí prvé zmienky o verejnom kúpani pod šírim nebom a zároveň vznik účelových zariadení (prístupy mola, šatny apod.) sú datované začiatkom 19. storočia. Pražská plaváreň pod Letnou (1809), vídeňská plovárna (1812) a berlínska plovárna (1817). Postupne však vplyvom rozvoja priemyslu, poľnohospodárstva atd. sa kvalita vody voľné prístupných vodných plôch znižovala. A tak sa začali budovať kúpaliská s chemicky upravovanou vodou.

Súčasný trend je návrat ku kúpaniu sa v nádržách s vodou bez chemickej úpravy a to z niekoľkých dôvodov: alergické ochorenia, podráždení kože, začervenanie očí atd.

Výhodná je aj cena stavby a udržby prírodného kúpaliska.



















Malé obce často prerábaju svoje staré kúpaliská na nádrže s prírodným biotopom. Je to oveľa lacnejšie ako stavba, prípadne rekonštrukcia konvenčného kúpaliska.

Zaujímavé je, že v súčasnosti neexistuje v ČR legislatíva, ktorá by oznala pojem "umelý biotop určený na", "biobazén", "koupací jezero" či obdobný termín. Neexistuje k tejto téme žiadna norma.

Základný princíp fungovanie kúpacieho jazera.

VŽDY sa skladá z dvoch zón: regeneraćnej a úžitkovej.

Regeneračná zóna:

Je buď úplne oddelená od úžitkovej zóny (dvojkomorový systém) alebo sa nachádza po obvode nádrže.
V tejto zóne prebieha odbúravanie nečistôt, ktoré vznikajú pri využívaní jazera.

Jej veľkosť závisí na:
  • intenzite využitia
  • konstrukčnom prevedení a skladbě materiálov.
  • prúdeniu a hydraulike
  • dobe zdržania vody
  • pužitie rastlín a skladbe ich druhov
  • veľkosti a konštrukcie filtračných zariadení
Úžitková zóna:

Úžitková zóna je určená k plávaniu a kúpaniu, spravidla sa skladá z časti pre plavcov, neplavcov, skokanskej časti a časti určenej pre deti. Pre veľkosť úžitkovej zóny je rozhodujúci maximálně prípustný počet návštevníkov za deň. Ten sa staví výpočtom. (ďalej vzorec...)
Maximálna hĺbka by mala byť minimálne 2,5m.

Kvalita čistoty vody stojí na 4 pilieroch:
  1. Činnosť mikroorganizmov
  2. Činnosť zooplanktonu
  3. Mikro a makrovegetace
  4. Fyzikálna filtrácia
Mikroorgnizmy. Vždy sa jedná o širokú śkálu mikroorganizmov, meniacicich sa v závislosti na fyzikálne-chemických vlastnostiach prostredia. Majú veľmi rýchlu reakčnú aktivitu.

Zooplankton - ako prirodzený filtrátor a konzument primárnej produkcie jednobunečných rias a siníc je obrovským pomocníkom pri starostlivosti o vodu v biobazénoch. Pri optimálnej populačnej hustote prefiltruje objem nádrže více než jednou za den.

Mikro a makrovegetace je spoločenství vyšších a nižších rastlin, ktoré umožňuje vyviazať a následne vyťažiť dostupné živiny z vodného prostredia, ktoré by inak opetovne vstupovali do kolobehu a podporovali rozvoj primárnej produkcie rias a sinic - zelenanie vody a znížená priehľadnosť.

Fyzikální filtrace je spojená s cirkulačními okruhy a pomalým prestupom filtračnými substráty.





















Pracujem na variante využitia južného cípu ostrova Štvanice. Pripravujem situáciu, pôdorys, rez.

Žádné komentáře:

Okomentovat